Ráno pred raňajkami bolo menšie vzrúšo, keď na chodník blízko reštaurácie spadol snáď 1,5m krásny, zelený had (užovka červenoocasá) – chytil na raňajky veveričku a pred zrakmi miestneho osadenstva a pár turistov ju súkal do seba.

Po raňajkách sme odštartovali do Feeding Station, kde sme videli orangutanieho samca a samicu s mladými. Cez rieku sme sa prepravovali miestnou „kompou“ – úzkym vratkým člnom. Po návrate som zabalil posledné veci – a hor sa do pralesa.

Zo začiatku som aj vliekol batoh s fotobrašňou, ale postupom času a so zvyšujúcou sa náročnosťou terénu som náklad radšej prenechal Alimu.
Po ceste cez gumovníkovú plantáž sme videli Thomas Leaf Moneky, lietajúcich dráčikov a hlbšie vpralese aj gibonov (whitehanded aj brown) a narazili sme aj na agresívnu samicu Minu s dvoma mladými, pred ktorou sme radšej kapitulovali a dali sme sa na strategický ústup.
Podvečer sme dorazili (ja som sa skôr došmýkal) do tábora. Už tam bol Riki – náš nosič a kuchár, ako aj ďalšia skupinka – manželský pár z Dánska.
Večer nás prišiel navštíviť varan – Monitor lizard, na skale bola krásna zelená rosnička a v potoku si pochutnávala na ulovenom sumcovi 30 cm vodná korytnačka.

The post V pralese – deň prvý appeared first on What is going on botumato?.

Cesta do Indonézie bola otravne dlhá. Vo Viedni som stretol Čechov, ktorí išli na Bali a ktorí sa budú vracať ten istý deň ako ja. V lietadle predo mnou sedeli chalani z Treksportu – išli do Číny a do Hongkongu vybavovať dodávky. Cesta bola ako obyčajne – medzipristátie v Abu Dhabi, Taipei (odlet znového terminálu) a nakoniec pristátie v Denpasare.

Poznámka na okraj – treba si dať pozor na to, čo si dáte pred odletom za stravu. Nie je nič horšie, ako mať pred odletom niečo, čo produkuje plyny….

Neviem, ako je to možné, ale medzi tými 50timi čakajúcimi nebol problém stretnúť toho môjho. Dal mi letenky a odprevadil ma na domáci odletový terminál. Cestou na vnútroštátny terminál som si vymenil asi 100 Euro a hneď bol zo mňa milionár. Stačí tak málo V  hale som viac ako 3 hodiny čakal – odlet do Jakarty bol namiesto o 17:30 až okolo 9tej – jasne, že ďalší let som zmeškal, a tak som si v Jakarte prebukoval letenku a okolo 10tej bol konečne odlet smer Medan.

Na letisku v Medane ma opäť čakali, hneď ma odviezli do hotela (celkom fajn) a tam som si po polnoci konečne ľahol spať. Bolo ta zatiaľ moja najdlhšia cesta na jeden ťah…

The post Cesta – smer Indonézia appeared first on What is going on botumato?.