Napodiv som sa zobudil bez nasledkov z tej cesty, aj keď za prispenia budíkov v mobiloch. Raňajky indonézske, ale niečo sa dalo vybrať – toasty, vajička a trochu ovocia – papaya, melóny. Sprievodca z agentúry sa pripojil načas, odovzdal mi letenku – klasický výmenný obchod, z rúčky do rúčky, a keďže Euro má najmenšiu bankovku 5ku, tak som mu venoval aj tip 2 eurá.
Ráno o 10tej sme sa pohli smer Bukit Lawang.

Medan je tretie najväčšsie mesto v Indonézii (1. Jakarta, 2. Surabaya). Prechádzali sme Medanom snáď hodinu, možno aj viac. Po druhej sme boli na mieste, ubytoval som sa v Ekolodge bungalovoch. Večer o siedmej som sa stretol zo sprievodcom, z ktorého sa „vykľul“ Ali (ten nás pôvodne mal sprevádzať s Milanom) – a to ho Youlhendry nepoznal….

Rámcovo sme si dohodli program, ktorý som oproti pôvodným plánom z cestovky, pozmenil tak, aby vyhovoval hlavnému cielu – fotografovaniu.
Po večeri sme si odskočili na prehliadku Bukit Lawangu – skôr teda miestnych reštauráciách a nakoniec sme to ukončili v karaoke bare, kde nám robili spoločnosť miestne krásavice.

The post Na okraji pralesa appeared first on What is going on botumato?.

Cesta do Indonézie bola otravne dlhá. Vo Viedni som stretol Čechov, ktorí išli na Bali a ktorí sa budú vracať ten istý deň ako ja. V lietadle predo mnou sedeli chalani z Treksportu – išli do Číny a do Hongkongu vybavovať dodávky. Cesta bola ako obyčajne – medzipristátie v Abu Dhabi, Taipei (odlet znového terminálu) a nakoniec pristátie v Denpasare.

Poznámka na okraj – treba si dať pozor na to, čo si dáte pred odletom za stravu. Nie je nič horšie, ako mať pred odletom niečo, čo produkuje plyny….

Neviem, ako je to možné, ale medzi tými 50timi čakajúcimi nebol problém stretnúť toho môjho. Dal mi letenky a odprevadil ma na domáci odletový terminál. Cestou na vnútroštátny terminál som si vymenil asi 100 Euro a hneď bol zo mňa milionár. Stačí tak málo V  hale som viac ako 3 hodiny čakal – odlet do Jakarty bol namiesto o 17:30 až okolo 9tej – jasne, že ďalší let som zmeškal, a tak som si v Jakarte prebukoval letenku a okolo 10tej bol konečne odlet smer Medan.

Na letisku v Medane ma opäť čakali, hneď ma odviezli do hotela (celkom fajn) a tam som si po polnoci konečne ľahol spať. Bolo ta zatiaľ moja najdlhšia cesta na jeden ťah…

The post Cesta – smer Indonézia appeared first on What is going on botumato?.